O svetelnom toku, intenzite osvetlenia a normách pre výkon osvetlenia v rôznych objektoch sme už písali v jednom z našich starších článkov. Nespomínali sme ich však v súvislosti s absorpciou svetla, ale len s veľkosťou miestnosti či s výškou stropu (respektíve všeobecne vzdialenosťou zdroja svetla od povrchu, na ktorý dopadá). Absorpcia, ale aj na druhej strane odraz svetla zohráva veľkú úlohu v tom, aké množstvo a akých výkonných podmienok potrebujeme na dosiahnutie určitej intenzity svetla v konkrétnom priestore.
Absorpciu svetla môžeme definovať aj ako pohltenie, respektíve zoslabenie svetelných častíc (fotónov) počas prechodu konkrétnym prostredím. Aj pri prechode vesmírom/našou atmosférou, respektíve vzduchom miestnosti sa intenzita svetla zoslabuje a atómy, do ktorých naráža, ho pohlcujú a oslabujú. Pohltené svetlo sa vo väčšine prípadov zmení na kinetickú (tepelnú) energiu. Na vyjadrenie zoslabenia intenzity svetla spôsobeného jeho pohltením nám slúži lineárny absorpčný koeficient.
V praxi sa môžeme stretnúť s tromi prípadmi toho, ako sa svetlo správa pri kontakte s nejakým materiálom alebo povrchom. Prvý prípad je, že sa drvivá väčšina prichádzajúceho svetla odrazí (napríklad ako od zrkadla, odrazovej fólie, ale napríklad aj od bielej steny alebo podlahy v miestnosti). Druhý prípad je, že materiál svetlo prepustí (napríklad cez okno). V poslednom prípade povrch väčšinu svetla pohltí (mimoriadne tmavé povrchy). Dnes sa už vedcom podarilo vytvoriť tak tmavé nátery, ktoré pohlcujú viac ako 99 % svetla. V praxi to znamená, že čím tmavšie materiály sú v priestore použité, tým viac svetla pohltia a neodrazia a o to viac zdrojov svetla potrebujeme na získanie vyššej výslednej intenzity osvetlenia.
Opak odrazu svetla je jeho pohltenie, a ako sme písali vyššie, pohltené svetlo sa premieňa na tepelnú energiu. Pokusy s autami rovnakej značky a modelu, z ktorých jedno bolo natreté bielym lakom a druhý čiernym ukázali, aký diametrálny rozdiel môže byť v lete v ich interiéri. Kým teploty v bielom aute dosahovali len niečo do 50 stupňov Celzia, v čiernom teplota neraz prekročila aj 70 stupňov. Je to práve pre to, že čierna väčšinu svetla, a teda aj energie pohltí. V moderných mestách, kde je v lete problém s tepelnými ostrovmi sa v súčasnosti strechy, ale aj pochôdzne plochy, natierajú bielou farbou, pretože tá odrazí viac energie naspäť do atmosféry. Vďaka tomu je v uliciach počas najväčších horúčav aspoň trochu znesiteľnejšia teplota.
Najviac svetla vo vesmíre dokážu absorbovať takzvané čierne diery. Svetlo, ale dokonca aj čas pohlcujú a lámu. Ak si chcete predstaviť, ako je svetlo pohlcované postupne, najlepším príkladom sú atómy vody. Kým napríklad tesne pod hladinou mora sú počas dňa skvelé svetelné podmienky, v hĺbke okolo 20 metrov je už viditeľnosť oveľa nižšia (keďže svetlo musí prejsť cez viac molekúl vody, ktoré ho odrážajú/prepúšťajú a absorbujú), a v hĺbke napríklad 100 metrov je už viditeľnosť nulová. Nabudúce si napíšeme viac o odraze svetla a o tom, ako sa dá využiť.