Rýchlosť svetla je výraz pre takzvanú rýchlosť šírenia svetla vo vákuu, ktorá sa dokáže vyšplhať na 299 792 458 metrov za sekundu, respektíve 299 792,458 km/s, respektíve 1 079 252 848,8 km/h. Môže sa vám to zdať naozaj veľa, no ako si ukážeme nižšie, v merítku nášho vesmíru to v podstate nie je žiadna závratná rýchlosť. V súčasnosti nepoznáme žiadny fyzikálny jav, ktorý by bol rýchlejší ako svetlo, no aj tak je svetlo dosť pomalé.
Slnko je od zeme vzdialené približne 150 000 000 km. Svetlu, ktoré k nám putuje zo Slnka, trvá viac ako 8 minút, kým dorazí na zem. Čo to v praxi znamená? Našim voľným okom vidíme Slnko tak, ako vyzeralo pred 8 minútami. Ak by Slnko práve teraz vybuchlo alebo zhaslo, na oblohe by ste to videli až o 8 minút.
Všimli ste si, že napríklad pri výbuchu najprv vidíme záblesk a zvuk k nám príde až o pár sekúnd neskôr? V skutočnosti sa vlastne nonstop pozeráme na svetlo z minulosti. Aj keď zažnete v miestnosti vaše stropné LED svietidlo, tiež trvá niekoľko milióntin sekundy, kým svetlo dopadne zo stropu na zem, respektíve na vaše oči. Práve pri javoch, ktoré sa dejú ďalej od nás, je tento jav sprevádzaný oneskorením zvuku, ktorý sa šíri násobne pomalšie ako svetlo. Zvuk sa šíri rýchlosťou približne 330 metrov za sekundu (v závislosti od rôznych faktorov), preto keď napríklad 10 km od vás udrie blesk, vidíte ho takmer okamžite, no zvuk hromu k vám dorazí až o 30 sekúnd neskôr.
Viete, ako veľmi ďaleko sú od Zeme iné predmety v našej galaxii či v celom vesmíre? Jeden svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo prejde za rok. Konkrétne je to 9 460 730 472 580,8 km. Predstavte si, že len naša galaxia má priemer cca 50 000 svetelných rokov. Hviezdy, ktoré vidíme na druhej strane našej galaxie, vidíme tak, ako vyzerali v časoch, keď naši predkovia ešte liezli po stromoch. Svetlo z hviezd, ktoré sú od nás vzdialené milióny svetelných rokov, k nám cestuje odvtedy, čo po Zemi ešte behali dinosauri. Vďaka rýchlosti svetla a veľkosti vesmíru sa dokážeme ľahko pozrieť do minulosti.
Vo svete fyziky v súčasnosti panuje názor, že hmota nikdy nemôže dosiahnuť rýchlosť svetla, iba sa k nemu priblížiť, inak by sme vlastne „predbehli samých seba“, a ak by sme sa napríklad v kruhu pohybovali rýchlosťou vyššou, ako je rýchlosť svetla, videli by sme svoj chrbát. Ak by sme však časom objavili možnosť cestovania vesmírom pomocou teleportácie, červích dier či zakrivenia časopriestoru a bolo by možné ocitnúť sa v okamihu napríklad 100 svetelných rokov od Zeme, pri pohľade výkonným teleskopom na Zem by sme našu planétu videli tak, ako vyzerala medzi prvou a druhou svetovou vojnou.