Interferencia vzniká skladaním dvoch svetelných vĺn, ktoré musia byť koherentné – tieto vlny musia mať v rovnakom okamihu rovnakú frekvenciu. Túto podmienku teda nedokážu splniť svetelné vlny, ktoré pochádzajú z dvoch rôznych zdrojov. Dokážeme to však dosiahnuť rozdelením svetelnej vlny z jedného zdroja (napríklad aj LED svietidla) na dve samostatné koherentné vlny, a to buď odrazom vlny od nejakej prekážky, alebo jej ohybom (napríklad cez sklo alebo iný povrch či prekážku).
Ak dopadajú dve, alebo aj viac elektromagnetických vlnení do jediného konkrétneho bodu dochádza k ich skladaniu. Ak sa vám to stále zdá komplikované a mätúce, najlepšie sa to vysvetľuje na príklade, ktorý si dokážete predstaviť. K podobnému javu dochádza napríklad pri pokojnej hladine vody, do ktorej hodíte kúsok od seba 2 kamienky. Oba začnú okolo seba vytvárať vlnky, ktoré sa v určitom bode stretnú (interferujú), navzájom sa ovplyvnia, a teda poskladajú alebo vyrušia.
V závislosti od toho, v akom bode sa vlny stretnú, identifikujeme dva prípady: Interferenčné maximum je miesto na interferenčnom obrazci, v ktorom je intenzita výslednej poskladanej vlny maximálna. Interferenčné minimum je naopak také miesto, pri ktorom je intenzita výslednej vlny minimálna, niekedy až nulová (lebo dve vzájomne pôsobiace vlny vytvárajú taký stav, ako by ani jedna z nich neexistovala). Predstavte si, že do vás udrie vlna vo vode z jednej aj z druhej strany naraz v rovnakej intenzite – navzájom sa vyrušia a vy sa ani nepohnete.
Pojem interferencia by sme mohli preložiť aj ako vzájomné ovplyvňovanie sa, vzájomné prenikanie či narúšanie. Keď si odmyslíme fyziku a konkrétne optiku zaoberajúcu sa svetlami, kde teda dve svetelné vlny môžu medzi sebou interferovať, vo väčšine ostatných disciplín ide takmer vždy o nejaký negatívny spôsob ovplyvňovania. Ak medzi sebou dve veci, javy alebo veličiny interferujú, v podstate sa narúšajú, krížia či ovplyvňujú.
Interferencia svetla sa využíva naozaj hlavne vo fyzike a iných vedných odboroch, napríklad na meranie vlnovej dĺžky pomocou Newtonových skiel (zistíte, v akom spektre sa svetlo nachádza, či nie je napríklad infračervené a podobne). Pomocou interferencie sa kontroluje aj rovinnosť alebo naopak zakrivenosť plôch.