Infračervené svetlo (skratka IR z anglického Infra Red) sa často označuje aj ako infračervené žiarenie, lúče, radiácia či spektrum. Je to elektromagnetické žiarenie, ktoré má vlnovú dĺžku väčšiu, než má okom viditeľné svetlo, ale kratšiu v porovnaní napríklad s mikrovlnným žiarením. Infračervené svetlo má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm, a ľudské oko dokáže vidieť iba svetlo, ktoré sa vo forme elektromagnetického žiarenia pohybuje vo vlnových dĺžkach od 380 do 780 nm. Čisto teoreticky tak môžeme vidieť infračervené svetlo, ktoré má vlnovú dĺžku 760 nm.
Infračervené svetlo objavil vedec William Herschel, ktorý v roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra. Aj podľa toho získal tento typ svetla názov infračervené, v doslovnom preklade ako „pod červenou“, pretože na svetelnom spektre sa nachádza práve pod touto farbou. Veľmi zjednodušene by sme mohli napísať, že ak sa pozeráte (napríklad prostredníctvom kamery) na niečo v infračervenom spektre, pozeráte sa vlastne na teplotu danej veci.
Infračervené svetlo sa najčastejšie používa napríklad pri bezpečnostných kamerách či poľovníckych termovíziách ako nočné videnie. Existuje aktívne, kedy priestor pred kamerou prisvetľuje diódka s infračerveným žiarením a jeho odraz následne sníma kamera, alebo pasívne, ktoré sleduje čisto len tepelné straty snímaných objektov. IR sa používa aj na meranie teploty, snímanie mrakov zo satelitov, ale aj v archeológii či medicíne na presvietenie a analýzu skúmaných objektov.
V medicíne sa infračervené svetlo používa aj na nahrievanie – liečenie zápalov či problémov pohybového aparátu. Po roku 2000 mal každý v telefóne takzvaný infraport, cez ktorý sa dali odosielať súbory do iného zariadenia s týmto portom. Infračervené žiarenie sa používa aj na navádzanie rakiet na teplo motora nepriateľských vozidiel v armáde. Infračervené žiarenie sa dnes už používa aj na vykurovanie domov a bytov. Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho – infračervené svetlo má naozaj široké využitie.
Aj keď človek v infračervenom spektre nevidí, iné živočíchy túto schopnosť majú – napríklad hady. Ich oko má väčší rozsah viditeľného svetelného spektra, a niektoré živočíchy žijúce pod zemou alebo hlboko pod hladinou mora sa dokonca orientujú iba podľa infračerveného žiarenia. Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, prečo sú v niektorých expozíciách takýchto zvierat napríklad v tropikáriu alebo v zoo len veľmi slabé a červené svetlá? Je to práve z toho dôvodu, že majú žiarenie, ktoré je najbližšie k infračervenému spektru a neublížia citlivým očiam alebo pokožke živočíchov, čo by však prudké LED osvetlenie, navyše aj s ultrafialovým žiarením dokázalo. Takéto osvetlenie sa navyše stará aj o ohrev tohto priestoru.